Exempla Iuris

• PODSTATA SÚDNEHO PROCESU

  

  „Duch doby, ako sa odhaľuje každému z nás, je často len duchom skupiny, v ktorej sme sa ocitli vďaka náhodnosti narodenia, vzdelania alebo zamestnania, alebo kolegiality. Nijaké úsilie alebo revolúcia mysle celkom a na všetky časy nezvrhne ríšu týchto podvedomých lojalít (...) Sme beznádejne dôverčiví od prírody a inštinktívne prijímame verdikty od skupiny. Sme domýšľaví, nielen keď sme pod kliatbou rozvášneného davu, ale všade a vždy načúvame tichému hlasu stáda a sme vždy pripravení obhajovať a ospravedlňovať inštrukcie a varovania a prijímať ich ako zrelé výsledky nášho vlastného uvažovania. To sa napísalo nie špeciálne o sudcoch, ale o mužoch a ženách všetkých tried. Tréning sudcu, ak je spojený s tým, čo sa volá súdny temperament, mu do určitej miery pomôže, aby sa emancipoval od sugestívnej sily individuálnych neľúbostí a predsudkov. (...) Kým však ľudská povaha je tým, čím je, tieto lojality nikdy celkom nezaniknú. Môžeme sa niekedy čudovať, ako vôbec zo súhry všetkých uvedených síl individualizmu môže vzísť niečo koherentné, niečo iné ako chaos a neúčinnosť. To sú chvíle, v ktorých zveličujeme prvky rozdielu. Napokon z nich vzíde niečo, čo má usporiadanie, a pravda, a poriadok.“
  
  Autor: Benjamin N. Cardozo

• O SPOLOČENSKEJ ZMLUVE alebo o princípoch politického práva

  

  „Najstaršou a jedinou prirodzenou zo všetkých spoločností je rodina. Deti však ostávajú späté s otcom len dovtedy, kým ho pre svoj život potrebujú. Len čo táto potreba zanikne, prirodzené puto sa rozviaže. Deti sú zbavené povinnosti poslúchať otca, otec povinnosti starať sa o deti, všetci sa stanú rovnako nezávislými. Ak ostávajú spojení, tak nie z prirodzenosti, ale dobrovoľne, a sama rodina sa udržiava iba dohodou.
  Táto spoločná sloboda vyplýva z prirodzenosti človeka. Jeho prvým zákonnom je dbať na sebazáchovu, jeho prvými starosťami sú povinnosti voči sebe samému. Len čo dosiahne vek rozumu, stáva sa svojím pánom a sám posudzuje prostriedky vhodné na sebarealizáciu.
  Rodina je teda prvým vzorom politických spoločností: hlava štátu je obrazom otca, ľud je obrazom detí, všetci sa rodia rovní a slobodní a svoje slobody sa vzdávajú iba pre vlastný úžitok. Rozdiel spočíva iba v tom, že v rodine je otcova láska a starostlivosť deťmi odmeňovaná, no v štáte jeho hlava takúto lásku k ľudu nemá a nahradila ju záľuba v panovaní.“
  
  Autor: Jean-Jacques Rousseau

• INŠTITUCIONALIZMUS - Nová teória konania, práva a demokracie

  

  „Pravidlá a reálie šachovej hry určujú rovnako určité hracie povinnosti (ktoré sa realizujú pri vstupe do hry s partnerom), ako aj možnosti hracích konaní, ale nie faktické rysy partie. Rozhodnutie o konaní závisí od rozhodnutia hráča, ktorý si vyberá z triedy možných ťahov. Je dôležité poukázať na to, že výber ťahu (hracieho programu alebo výseku programu, napr. trojťažky) je určovaný iným druhom pravidiel – strategickými šachovými pravidlami. Analogicky to platí aj pre konanie v rámci iných systémov noriem. Právne pravidlá a právne inštitúcie tvoria len rámec konania osôb. Ciele sledované určitou osobou, jej preferencia a pravidlá úspešného spôsobu konania (prirodzene, vo vzťahu k cieľom a preferenciám) určujú rozhodovanie a konanie.“
  
  Autor: Ota Weinberger

• O ZLOČINOCH A TRESTOCH

  

  „Keby niekto namietal, že doživotné otroctvo je rovnako bolestné, a preto rovnako kruté ako smrť, ja odpoviem, že ak zhrniem všetky nešťastné momenty otroctva, je iste ešte aj bolestnejšie, lenže tie momenty sú rozložené počas celého života, no smrť udrie celou silou v jednom okamihu. Výhodou trestu otroctva je práve to, že viac desí toho, kto ho vidí, než toho, kto ho znáša, pretože prvý skúma celý súhrn nešťastných momentov, ale druhého od prítomného nešťastia odpútava nešťastie budúce. Všetko zlo sa v predstavách znásobuje a kto trpí, nachádza prostriedky a útechu, aké nepoznajú a nevedia si predstaviť diváci, ktorí si namiesto zatvrdnutej mysle nešťastníka predstavujú vlastnú citlivosť.“
  
  Autor: Cesare Beccaria

• POJEM A PLATNOSŤ PRÁVA

  

  „Predmetom tejto knihy je vzťah práva a morálky. Právny pozitivizmus tvrdí, že oboje je možné oddeliť. Tak pojem práva, ako aj pojem platnosti práva majú byť podľa neho definované nezávisle od morálky. Pokúsim sa ukázať, že táto téza je nepravdivá. Po prvé, existujú pojmovo nevyhnutné súvislosti medzi právom a morálkou, po druhé, normatívne dôvody vypovedajú v prospech definovania pojmov práva a právnej platnosti tak, aby zahŕňali morálne prvky. Z tohto dôvodu musí právny pozitivizmus ako teória práva, majúca ambíciu obsiahnuť celý svoj predmet, stroskotať.“
  
  Autor: Robert Alexy

• « 
• 1
• 2
• 3
• »